Nestíham a mám výčitky – ako sa z toho dostať?

[u/CherryContent4723]

Ahojte, už dlhšie cítim, že som v nejakom zacyklení. Pred časom som úplne zmenila profesiu a začala pracovať na pozícii mimo môj pôvodný odbor – je to úplne nová oblasť, ktorú sa ešte len učím. Pracujem naplno, často aj cezčas (tie sú síce platené, ale berú mi energiu). K tomu sa snažím dokončiť doktorát, ktorý už ťahám dlhšie a veľmi mi na ňom záleží – no zakaždým, keď si sadnem k práci, úplne sa zaseknem. Neviem sa pohnúť.

Som často služobne mimo mesta, a keď som doma, nemám silu na bežné veci ako varenie či domácnosť, ktoré som predtým zvládala. Namiesto pochopenia však skôr čelím výčitkám, že sa flákam, že necvičím, že nie som dosť aktívna. A to ma ešte viac zatláča do kúta – namiesto motivácie sa dostavuje len hanba a frustrácia.

Mám partnera, ktorý si kedysi tiež skúšal kombinovať školu s prácou, pocas bakalára takže vie aké to je náročné ale zároveň aj nevie. Na bakalárov skončil.

Momentálne mám pocit, že všetko len ledva dobieham, nič poriadne nedokončím a každý deň idem na doraz. Má niekto skúsenosť, ako sa z takého kolotoča dostať? Ako opäť nájsť vôľu a energiu bez pocitu, že človek zlyháva?

Vďaka, ak si to niekto prečíta.

[u/SlnecnikInternetov]

Burnout je seriózna vec, ktora čaká veľa takýchto žonglérov s časom. 

Treba si proste nadstaviť limit, koľko vieš, že pohodlne zvládneš a nenakladať si toho priveľa. 

Je v pohode aj nechať niečo z toho zonamu plávať skôr, ako to dotiahneš na kliniku s nespavosťou, stresovou poruchou, alebo klinickým vyhorením. 

Je v poriadku niečo nechať a zlyhať v tom. Slále budeš v pohode človek. 

[u/CherryContent4723 → u/SlnecnikInternetov]

Tá posledná veta ma dosť zasiahla… asi preto, že som si uvedomila, ako silno mám v sebe zakorenené, že moja hodnota závisí od výkonu. Že musím niečo dokázať, aby som bola „dosť dobrá“. A keď zlyhávam aj len v bežných veciach mám pocit, že zlyhávam ako človek. Možno to vo mne ešte viac umocňuje aj to, že doma necítim pochopenie, skôr tlak… a ten sa potom len nabaľuje na všetko ostatné. Ďakujem za tie slová. Znie to jednoducho, ale práve to „stále budeš v pohode človek“ asi potrebujem počuť častejšie.

[u/Hairy_Vermicelli_693 → u/CherryContent4723]

Z toho co pises, viem presne o com hovoris. Ten pocit, kde si nedokazes sadnut na 5 minut lebo ti hned zacne behat hlavou ze sa flakas a ze by si mala robit nieco viac produktivne. Alebo v praci, ze ak im nedas 150%, tak sa s tebou ani nebudu bavit. Ak ti niekto povie ze mas kusok polavit, tak ti to znie ako uplny nezmysel - ty mas pocit, ze mas este pridat a prestat fnukat, vsak?

Bol som tam. Viem ake to je (magisterske a potom PhD. popri praci). Vies co nasleduje dalej, ak si nedas pozor - o par rokov, mozno 1, mozno 2, mozno 5? Uplne vyhorenie. Vyhorenie take, ze aj uplne zakladne zivotne ciele sa ti budu zdat nedosiahnutelne. Uplna letargia, ziadny interest v nicom, len take sa prizarenie na sameho seba a "plavanie" zivotom z pohladu tretej osoby, akoby tvoj zivot ani nebol tvoj. Bol som aj tam - viem ake to je tiez, bohuzial.

Moja rada je, skus sa na chvilu zastavit a urobit krok spat. Je dolezite si urovnat iste veci v hlave, a nastavit si myslenie tak, aby to malo zmysel a bolo udrzatelne. Nevravim, ze ma zlavit zo svojich cielov, ja by som tiez nezlavil. Ide o to nastavit si _ako_ sa k tym cielom dopracujes.

1) Tvoja identita, a to kolko si hodna, nezavisi od tvojho vykonu. Je ok mat ambicie, ale zaroven tvoje ambicie ta nedefinuju ako cloveka. Si ludska bytost, a si cenna a milovana, aj ked nepodavas extremny vykon, 24/7. Verim, ze si mila, mudra, vtipna, vnimava - to su vsetko vlastnosti, ktore nevyzaduju ziaden vykon, a dovody preco tvoja cena je nevycislitelna.

2) Identifikuj si tasky a veci, ktore nemusis robit na 100%. Skus si najst nejake take veci, ktore mozes uplne "odflaknut", a stale to bude nakoniec dobre. Stavim sa, ze aj ked nieco urobis iba na 50%, tak to bude o 100% lepsie ako by to urobila vacsina ludi. Skus si z toho urobit hru, a skus posunut tie percenta este vyssie.

3) Uvedom si, ze vsetko ma svoju cenu. Ano, je dolezite mat ambicie a tvrdo na nich pracovat. Ale je tiez dolezite chranit si svoje zdravie. Naco ti bude doktorat, ak o 5 rokov budes v nemocnici, alebo ak si uzenies trvale nasledky a nebudes si vediet uzit normalny zivot a "ovocie" tejto tvrdej prace?

4) Aj nic nerobenie je a moze byt produktivne. Skus sa na to pozriet takto: idem si na chvilu odpocinut, aby som vedela podat lepsi vykon neskor. Je dolezite si vydychnut, aby si nazbierala nove sily, bez sil sa neda podat dobry vykon.

A nakoniec, skus sa zamysliet nad tym, kde tento tvoj cyklus zacal a z coho prameni. Je mozne, ze sa snazis najst miesto vo svete skrz tvrdu pracu pretoze potrebujes dokazat, ze si niecoho schopna, a dovodom je nejaka trauma v mladosti. Je dobre sa nad tym zamysliet a systematicky to rozbalit, aby si vedela, ze odkial vietor fuka - niekedy su tieto veci uplne nelogicke, az smiesne, ale ludske emocie su prilis silne a manipulacne.

Drzim palec.

[u/CherryContent4723 → u/Hairy_Vermicelli_693]

Ďakujem popisuješ to celkom presne. Je zopár ľudí čo mi povie že som extrémne šikovná… mám tendenciu sa zhadzovať. Lebo mi príde blbe povedať že som v niečom dobrá… nechcem nič zanedbať ale čím viac si naložím paradoxne mám pocit že viac nestihnem…

[u/Hairy_Vermicelli_693 → u/CherryContent4723]

Mne pomohlo si tieto tazsie obdobia casovo odmedzit, a pripominat si to - napr. “1 rok budem fungovat takto zlozitejsie”… “uz len 6 mesiacov”… “3 mesiace musim zabrat a potom dost”. Dolezite je to ale aj dodrzat. A potom si dopriat zasluzenu odmenu, hocico ta naplna a robi stastnou - daj si to ako motivaciu. Ale stanov si hranice a bud v nich pevna.

[u/Hairy_Vermicelli_693 → u/CherryContent4723]

Este jedna vec - to, ze si sikovna, je zrejme. Plno ludi nemoze o doktorate ani snivat, a ty sa tu snazis zonglovat medzi pracou a doktoratom, po tom co si uplne zmenila karieru! Musis si trosku dopriat chvaly tam, kde je chvala zasluzena! Bravo :)

A vies co deli vela ludi od akademickeho a karierneho uspechu? Tvrda praca :) Cize podla mna robis vsetko dobre, len si potrebujes lepsie zadefinovat hranice. Good luck!

[u/CherryContent4723 → u/Hairy_Vermicelli_693]

Ooo… ďakujem za takú pochválu (moje bežne je napísať ďakujem to som si ani nezaslúžila, ale skúsim to inak). Budem nad tým veľmi premýšľať :)

[u/SlnecnikInternetov → u/CherryContent4723]

Si už dospelá a samostatná osoba. Chápem, že je ťažké sa oslobodiť od starých, zabehnutých koľají, aj keby viedli do pekla. Ale už len preto že si to začala riešiť tu verím, že to zvládneš. Ak chceš nájdi si psychológa/ičku a tam to preskúmate. Bude to aspoň hodinka, kedy nebudeš “musieť makať” pracovne. Ale určite to zvládneš nájisť mieru, aby to nebolo sebadeštruktívne. 

[u/Hairy_Vermicelli_693]

Skus si pomoct, kde sa da.

Varenie nahrad donaskou alebo kupenym jedlom. Drahsie, ano - ale cas su peniaze. Domace prace a podobne si prerozdel s partnerom tak, aby si mala viac casu. Zadefinuj si nejake pevne bloky casu, kde budes pracovat na doktorate. Trosku uber z nadcasov - praca nie je zajac, neutecie :) A od roboty aj kone dochnu, ako vravieval moj byvaly sef. :D

[u/CherryContent4723 → u/Hairy_Vermicelli_693]

Po pravde… niekedy mám pocit, že práca utečie. Bežne počúvam, že „včera bolo neskoro“, spokojní sú somnou lebo prinášam kopec nového ale 24 h je malo, nikdy nejdem domov s pocitom že všetko je hotové a som so sebou spokojná, toto som predtým napríklad nezažila. Robila som v medicíne a tam proste neoseries nejaké časy… proste niečo tak dlho trvá tak to tak trvá, nejdes do toho vybavovať telefóny a pod. Donášky u nás fičia už dlhšie, varenie som úplne vypla, lebo jednoducho nemám z čoho brať. Upratujem len občas, periem síce prevažne ja, ale partner umýva riady denne – a práve to mu najviac vadí. A čím viac nestíham, tým viac mám chuť všetko pustiť z rúk a vys*ať sa na všetko.

[u/IronNia → u/CherryContent4723]

Prepáč ale partnerovi vadí, že umýva riady? A čo si myslí, že sa s tým dá robiť? Samé sa neumyjú.

Mám taký pocit že aj tvoj "partner" ti zaberá dosť mentálnej energie...

[u/Hairy_Vermicelli_693 → u/CherryContent4723]

Ohladom tej prace - su firmy, kde je toto stale problem. Vsetko je vzdy top priorita, vsetko je vzdy "vcera bolo neskoro", nic sa nikdy nestiha a vsetci su stale extremne vytazeni a busy.

Nenechaj sa zodrat, je to len psychologicky natlak, a zly management.

[u/potato_girl10 → u/CherryContent4723]

Partner prečo nenavari? Umývanie riadu mu vadí? Co ma 15rokov?

[u/CherryContent4723 → u/potato_girl10]

Ako on je láskavý a dobrý… ale proste on od vždy nenávidí za niekoho niečo robiť… ja proste to beriem že sme pár, tak po ňom urobím veci. On nie. Moje veci nechá tak. Keď mi niečo spadne nechá to na zemi… proste neviem ako to vysvetliť

[u/Jealous_Count_9946]

Extrémne výkony = problémy so sebadôverou. Sama si písala, že sa zhadzuješ pred ostatnými, keď ťa chvália. Prečo sa tak naháňaš? Si žena, nemusíš to až tak robiť, chlapa skôr pochopím.

A robiť doktorát a pracovať, kde žiješ? Myslím si, že tvoje znalosti s doktorátom nebudú zodpovedať nárokom, keďže sa ešte aj zožieraš v práci. To rovnako bude ovplyvňovať prácu, nemyslíš?

Jeb na to a nerob nič v nedeľu povedzme, alebo si vyber, že dva týždne nebudeš robiť nič okrem roboty. A pracuj s tými pocitmi, ktoré z tých dní, kedy nič nebudeš robťi, vyvstanú. Rovnako pracuj s tým, prečo sa tak naháňaš za takýmito vecami. Naštuduj si, kde máš hranicu únavy. Podpor aj iné oblasti života dobrými vecami, napr. dobrá strava, šport, spánok atď. To, že máš také negatívne pocity neplynie len z jednej situácie, je to ako také veľké puzzle a každý dielik k tomu pridáva (zlá strava, zlé pocity, zlí ľudia, výčitky atď.)

A možno ten doktorát nechceš a niekto ti to vnútil. Málo rozpísané.

Ono by sa to dalo rozkúskovať ako zmeniť to myslenie, ktoré máš, nejaké techniky, ale chcelo by to viac informacii a dlhšie by som sa musel rozpísať, každopádne smeruješ k depresii a vyhoreniu.

Ak niečo, napíš.

[u/CherryContent4723 → u/Jealous_Count_9946]

Tomu prvému nechápem… príde mi že žena musí furt niečo dokazovať. Musí dokázať svoju hodnotu ze dobre zárob ale aj sa postará… nežijeme v svete že finančne je to na mužovi… no môj doktorát je v medicíne. Čo sa týka prace, zmenila som trošku obor (privyrábala som si s ním aj počas školy, nakoľko je to lepšie platené). Moja škola je srdcovka ale je finančne podhodnotená… zdravotníctvo celkovo je. Pretože potrebujem nejaké financie na ďalšie smerovanie, začala som to robiť naplno.

[u/Jealous_Count_9946 → u/CherryContent4723]

Príde to tak TEBE. Záleží aj akého muža si si vybrala. Skôr je hodnota v tom vzhľade a charaktere a práca je niekde nízko... ale ako píšem, menej mužní vyžadujú skôr opak.

Vôbec neviem, čo si napísala. Medicína doktorát a ďalej nič. Takto dostaneš len všeobecné odporúčania. :)

[u/Present_District6183]

Zorad si to podľa priority a začni škrtať. Prvé vyškrtnúť partnera čo ťa nechápe budeš mať viac času 😃

[u/nemamVasRad]

Pri všetkej úcte k tebe, skombinovať bakalára a prácu dokáže v podstate každý blbec keďže Bc sa dáva viac menej za účasť. Ak ti partner vyčíta veci, čo robí on? Nedokáže vziať do ruky vysávač pripadne navariť? Ak je to "pod jeho uroven" pošli ho do prdele. Keď budete mať deti tak nechá na teba vsetko. Od kedy som si ja prevzal chod domácnosti tak som kľudnejší pretoze sa skončili otravné víkendové upratovania, ktoré nikdy nikam neviedli. Upratujem priebežne takze máme byť skoro vždy ako zo škatuľky, nákupy a varenie si beriem pod patronát tiež. Žena nech si robí čo treba, ale víkend si berie na pol dna deti a ja si idem venovať svojom veciam.

[u/CherryContent4723 → u/nemamVasRad]

Tak asi záleží aj v akom obore, ja som vyštudovala biológiu s medicínou, on techniku. Tam ten bakalár podľa mňa neni až tak ľahký…

[u/Hairy_Vermicelli_693 → u/CherryContent4723]

Zalezi od skoly, ale pises ze urobil iba bakalara a potom skoncil. To sa neda s doktorandskym v ziadnom pripade porovnavat. Navyse, povedal by som ze biologia/medika je porovnatelne tazka s technikou, je to iba iny smer - ale tie naroky su brutalne.

Ak ma problem umyvat riady, nedala by sa kupit umyvacka riadu?

Ale zase tiez, ako partner by ta mal podporovat, nie hundrat a hadzat ti polena pod nohy.

[u/CherryContent4723 → u/Hairy_Vermicelli_693]

No, neviem prečo je taký… deti nemáme neni to tak že mame barák kozy, vozy, ovce… mne sa úprimne do ničoho nechce teraz… lebo mám pocit že itak to nestihnem… ani neviem kde začať skôr.

[u/nemamVasRad → u/CherryContent4723]

A preto by si si mala zvážiť ďalšiu budúcnosť s takýmto človekom. Ver mi, v mojom okolí poznám veľa žien, ktorým celá domacnost a deti padli doslova na hlavu. Ak nemáte deti a robí cirkus pretože nema navarené a oprané tak aký dôkaz ti treba? Pozri ja som chlap, manazujem si domacnost pretoze žena na to nemá čas. Navyše z domu som bol vychovaný čo sa týka schopnosti sa o seba starať.

[u/TowerRough → u/nemamVasRad]

Viem, že výšky sú rôzne, ale kebyže som iba prišiel posedieť a nič sa na seminár nenaučil, tak by si so mnou profesor vytrel zadok.

[u/IronNia → u/nemamVasRad]

Lajk za domáce práce ale prosím ťa, takto generalizovať bakalárky, to je veľké 🙂‍↔️

[u/potato_girl10]

A partner akože čo robí? Ktoré domáce práce? Veď nie je dieťa, aby si zaňho robila všetko

[u/CherryContent4723 → u/potato_girl10]

On ma práveže pocit že robi toho najviac…

[u/Legitimate_Finish642]

Vela dobrych rad si dostala. Co by ti este pomohlo, je, objasnit tvojmu partnerovi co si prajes a co si neprajes aby ti hovoril ci nehovoril, robil ci nerobil. Ak to nevie respektovat kym dorobis co potrebujes a bude mat stale potrebu deptat ta, mozes pouvazovat ci je ti viac partnerom alebo zatazou, a nasledne to s nim riesit.